Vzťahová väzba a jej tri atribúty

1.  D O J Č E N I E (prisávanie)

2.  N O S E N I E  

3.  S P O L O Č N É  S P A N I E  s dieťaťom…

… a možno aj  S P E V … 

 

Čo je vzťahová väzba? – Je to fenomén, ktorý sa vytvára medzi matkou a dieťaťom na základe jej reakcií na podnety dieťaťa. V našej spoločnosti takmer neznámy… a pritom tak nesmierne dôležitý.

Matka je prvá vzťahová osoba, otec spravidla druhá a ostatní členova rodiny sú ďalšie vzťahové osoby. Ak matka dáva dieťaťu na jeho podnety spontánnu odpoveď, vytvára sa medzi ňou a dieťaťom puto – bezpečná vzťahová väzba. Z hľadiska dieťaťa ide o želaný model vzťahovej väzby.

Akákoľvek odchylka v správaní matky, ktorá vykazuje odklon od poskytovania spontánnej reakcie na podnety dieťaťa – môže vytvárať celý rad porúch vo vývoji psyché dieťaťa. A to sa s dieťaťom nesie po celý jeho ďalší život.

Z toho potom ľudia môžu mať v neskoršom veku depresie, úzkosti, nízke sebavedomie, pochybnosti o sebe až komplexy menejcennosti, sťažený kontakt s inými ľuďmi a mnohé iné ťažkosti.

Láska, vzťah plný empatie a spolupatričnosti, ak je medzi matkou a dieťaťom resp. bábätkom od narodenia – vytvára dieťaťu pevnú psychickú bázu pre jeho celý ďalší život. Taký človek býva úspešný a milujúci. 

Láska ako etická kategória je najvyšší príncíp života.

 

D O J Č E N I E

Dlháče feb 16

Dojčenie je prirodzený, fyziologický spôsob kŕmenia dojčiat a malých detí. Ľudské mlieko je špecificky uspôsobené pre ľudské dojčatá. Umelé mlieka, vyrobené z kravského mlieka alebo zo sóje sú len zdanlivo podobné materskému mlieku. Dojčenie býva ľahké a bezproblémové pre väčšinu matiek. Prečo je dojčenie také dôležité? Niekto hovorí, že je jedno, ako deti jedia – či papajú v náručí a objatí mamičky alebo im ohrejeme umelé mlieko. Nie je to však pravda a možno už z formulácie vety cítite rozdiel. Prečo je to tak? Dojčenie a prisávanie ako také a tiež dudlovanie (sanie naprázdno) – je totiž omnoho viac ako len prijímanie potravy. Jeho primárnym účelom je vytváranie mozgových prepojení (synáps). Pri dojčení sa matka s dieťaťom na seba pozerajú, dieťa cíti jej vôňu, chuť mlieka, počuje jej hlas, dotýka sa teplej matkinej pokožky, spolu s ňou sa pohybuje. Teda sa stimulujú všetky jeho zmysly. Je spokojné a šťastné, cíti sa prijaté, a tak – v bezpečí. Pocit bezpečia riešime všetci po celý život, rieši ho aj bábätko. Jeho psyché je v spoločnosti mamy a pri dojčení vyladená v plusových hodnotách. A ak je psyché v poriadku, telo dáva na to odpoveď, u dojčiat tak, že systémy jeho tela upravujú svoju činnosť – napr. endokrinný, obehový systém, takisto práca srdca sa rytmizuje, tlak krvi sa upravuje, a čo je nesmierne cenné – mozog sa rozvíja na plné obrátky. Okrem toho, mozog ako taký získava svoju konečnú podobu na základe vplyvu zážitkov z raného obdobia života. To znamená, že aj dojčenie v náručí matky ho dotvára, a tak aj zážitok dojčenia a iné podobné zážitky pochádzajúce z vytvárania vzťahovej väzby mohutne a podstatne vplývajú na celkový rozvoj budúcej osobnosti dieťaťa. Malý veľký zázrak – dojčenie. Matka dokáže dieťa dojčením nakŕmiť, utíšiť, uspať, upokojiť. Dá mu pocit bezpečia, odstráni bolesť, dodá energiu, dobrú náladu. Dojčenie dokáže znížiť horúčku, ale aj zahriať, keď je zima. A v konečnom dôsledku zaručene pomôže vtedy, keď nič iné nepomáha. Prevažná väčšina matiek je dokonale uspôsobená na to, aby svoje deti výlučne dojčili prvých 6 mesiacov a aj potom v dojčení pokračovali. V skutočnosti väčšina matiek produkuje viac než dostatok mlieka. Zastarané metódy v pôrodniciach, založené na kŕmení z fľaše však nenešťastie stále prevažujú a výsledok je, že dojčenie sa pre mnoho matiek stáva ťažké až nereálne. Pre pevne ustanovené dojčenie je rozhodujúci dobrý začiatok v prvých pár dňoch.
Jack Newman, MD, FRCPC
x
x
x
N O S E N I E 
nosenie v šatke

Nič nové sme nevymysleli. Nosiče ani šatky nie sú náš vynález. Naše pramatky totiž tiež nosili svoje bábätká. V plachtičkách či vo veľkých obrusoch.

nosenie kedysi ako norma

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V snahe o vzťahovú väzbu je veľmi prínosné dieťatko nosiť v šatke. Bábätku je najlepšie vo zvislej polohe, kedy má po naviazaní skrčené nôžky, chrbtica sa tak nezaťažuje, je v oblúku, tak ako bola v maternici. V šatke je možné veľmi pohodlné a diskrétne dojčenie kdekoľvek. – Nosenie podporuje dojčenie. Nazrite: http://vbavlnce.blogspot.cz/2014/10/detske-kycle-noseni-deti-na-tele.html

Rodičovský, kontaktný prístup k dieťaťu, ktorého hlavný cieľ je posilňovanie pripútania –  vzťahovej väzby u dieťaťa, sa nazýva vzťahová výchova.  (V anglickej literatúre sa stretnete s pojmom attachment parenting.) Rodič inštinktívne aj cielene a aktívne pracuje na tom, aby si dieťa k nemu vytváralo pevné puto, teda bezpečnú vzťahovú väzbu. Čo znamená: “pracuje na tom” – ? Veľmi dôležitý je spôsob komunikácie s dieťaťom. Dieťa primárne očakáva matkin hlas, milé prihováranie sa, očakáva “rozhovor” a takisto spev. Bábätko, najmä maličké, mame nedá odpoveď vo forme slov, dá ju však tým, že sa uspokojí, upokojí a ak sa zadrháva dojčenie či prisávanie – aj sa ochotnejšie prisaje a nadojčí. Dobré je si uvedomiť, že tak ako bolo zvyknuté na matkin hlas, keď ešte “bývalo” v maternici, chce ho počuť v hojnej miere aj naďalej. Odporúča sa dieťaťu čo najčastejšie prihovárať, pričom cenu má vyššie nasadený matkin hlas. Spravidla, ak matka dieťaťu hovorí usmiata a o tom ako ho má rada, aká je šťastná, že ho má, dostane sa je hlas do vyšších polôh. Nesmierny význam ako forma komunikácie s dieťaťom má spev, spievanie matky dieťaťu, čo by sa dalo zhrnúť takto: “Spievam ti, aby si bolo spokojné.” Pre viac info k významu spevu zrolujte dolu.

Benefit či význam posilňovania pripútania spočíva v tom, že čím lepšie a bezpečnejšie sa dieťa pripúta ku svojej matke a nadobudne tak základnú dôveru, tým bude v neskoršom veku samostatnejšie, psychicky vyrovnanejšie, bude mať pevnejšie sebavedomie a väčšiu sebadôveru.

Princípy vzťahovej výchovy sú jednoduché, zlučiteľné so životom moderného človeka. Vzťahová výchova radí rodičom, ako sa o dieťatko správne starať, byť mu k dispozícii a zároveň pritom šetriť sily a žiť naďalej aktívny život. Zjednodušene sa dá vzťahová výchova opísať ako: dojčenie, nosenie a spoločné spanie. V praxi to znamená, že: – matka dojčí dieťatko na požiadanie a tak dlho, pokiaľ to potrebuje (nezriedka aj do troch rokov či dlhšie), – mamičky nosia bábätko podľa jeho potreby – od 8-9 hodín na začiatku života s bábätkom, cez približne 5 hodín vo veku 3-4-5 mesiacov až do 10. mesiaca, kedy sa nosí okolo 3-4 hodiny denne. V noci rodičia, najmä matka, spí v jeho tesnej blízkosti, čo je zdravé pre dieťa a výhodné pre matku, pretože sa jej tak oveľa pohodlnejšie dojčí.

Úväz šatky na vertikál: https://www.youtube.com/watch?v=9pe9GXnHEO0

 

 

S P O L O Č N É   S P A N I E  s dieťaťom

co sleeping

Pokiaľ ide o spoločný spánok, vedľa dieťaťa by mala spať matka, nie otec, teda matka by mala spať uprostred postele. Organizmus matky, ak nie je pod vplyvom utlmujúcich látok (alkohol, drogy, lieky na spanie či upokojenie), aj počas spánku reaguje na bábätko. Takisto organizmus bábätka potrebuje počas spánku byť v blízkosti matky. Potvrdzuje to skutočnosť, že bábätká spiace pri matke neumierajú na SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčiat), ten sa týka výlučne “postieľkových” detí. Samozrejme treba dodržať všetky ostatné zásady: dieťa má spať na bezpečnej podložke, tak, aby nemohlo spadnúť alebo zapadnúť medzi matrac a posteľ, nesmie mať za sebou ani pri sebe vankúše, nesmie spať na brušku, v miestnosti sa nesmie fajčiť. Matka nesmie byť pod vplyvom utlmujúcej látky. Prijateľné riešenie je prisunúť detskú postieľku bez jednej bočnice tesne k matkinej posteli. Vzťahová výchova je jedna z praktických aplikácii teórie vzťahovej väzby, hoci mnohí rodičia takto vychovávajú svoje deti intuitívne a na základe pozitívnych skúseností, bez znalostí teórie.

O pripútaní hovorí MUDr. Jozef Hašto, PhD., primár Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne: „Predpokladom zdravého vývinu dieťaťa je „bezpečná väzba“, alebo „pripútanie“, pri ktorej dieťa vie, že v stresových a úzkosť vyvolávajúcich situáciách sa môže spoľahnúť na rodičovskú emočnú a aktívnu podporu a oporu. Túto oporu poskytuje v prvých rokoch života najmä matka. Matka sa stáva „bezpečnou základňou“, „bezpečným prístavom“. Základom pre to, aby matka mohla fungovať ako „bezpečná základňa“ a „bezpečný prístav“ je jej jemnocitná reaktivita: matka jemnocitne, t.j. diferencovane, primerane reaguje na signály dieťaťa, je mu láskyplne naklonená, chráni ho, a keď treba, uteší či upokojí. Jemnocitnosť matky je potrebná v akejkoľvek situácii.“ Ľudské mláďa sa najrýchlejšie utíši v tesnej blízkosti matky, v jej náručí či priam v objatí. Jej chôdza ho upokojuje. Prečo je to tak? Je to spôsobené reaktivitou nervového systému – po státisíce rokov našej evolúcie znamenala pre dieťa neprítomnosť matky, hoci krátkodobá, veľké nebezpečie, preto stres dieťaťa a následný plač mali za účel matku čím skôr privolať. Matkina náruč a jej chôdza (ktorú dieťa dôverne spoznalo počas vnútromaternicového vývinu) signalizujú, že všetko je v poriadku, dieťa je v bezpečí a nervový systém sa upokojuje.

Ľudské mláďa je dojča a aj „nosenča“ – patríme k druhom, ktoré svoje mláďatá nosia. Dnes už síce osamotenému bábätku v postieľke či v kočíku nehrozí smrteľné nebezpečie, ako v minulosti, ale skúste to povedať vrodeným inštinktom. Detský plač preto treba okamžite tíšiť, aby sa dieťatko zbytočne nezaťažovalo a nenarúšal sa jeho psychický vývin.

Pre psychiku dieťaťa je devastačné, ak ho rodičia nechávajú vyplakať v postieľke či kočíku, nehovoriac o tom, že otupujú svoju citlivosť voči dieťaťu. V dnešnej modernej dobe je veľmi dôležité, aby sa matka a otec aktívne podieľali na vytváraní pevného puta so svojím dieťaťom. Uľahčí im to výchovu nielen počas útleho detstva dieťaťa, ale aj v ďalších rokoch. V dobe, kedy sú v spoločnosti psychické poruchy na prvom mieste medzi ochoreniami a počet ľudí, ktorí nimi trpia, neustále výrazne stúpa, netreba nič nechávať na náhodu. Základom celoživotného psychického zdravia je bezpečné pripútanie a základná dôvera, a tie sa tvoria v prvých rokoch života.

 

 

 

spev a gitaraČo pre dieťa znamená spev?

Ak matka má dieťatko naviazané na sebe v šatke, je možné spevom dosiahnuť zharmonizovanie všetkého. Spevom sa nikdy nič nepokazí, naopak napraví sa a tiež ak dieťa počúva často matkin spev, pomáha mu to vo vývoji reči. Vhodný je plný spevný prejav. Dieťa neposudzuje občasný falošný tón. K spevu hudobný nástroj, gitara či klavír – zosilnia zážitok dieťaťa zo spevu. Naše telá sú vynikajúce ozvučné dosky, a tak matkin spev prechádza celým jej telom a zároveň aj telíčkom dieťaťa. Pesničky ako Kukulienka, kde si bola…?, Prší, prší, len sa leje, Na Kráľovej holi, Kohútik jarabý atď nikdy nestratili nič zo svojho pôvabu. Vynikajúce sú aj vianočné koledy alebo iné melodické ľudové piesne. Dovoľujem si mamičky varovať pred umelými tzv. detskými pesničkami. Sú umelé, a preto nie vhodné pre malé bábätko. Tak ako je najvhodnejšie preň materské mlieko ako to najlepšie, čo môže dostať, takisto aj matkin otvorený spev ľudovej piesne dokáže byť veľmi účinným podporujúcim prostriedkom, a zo samotného faktu spevu vie napraviť aj náladu mamy či celej rodiny. Spievajte teda…! Spev je zadarmo a vždy k dispozícii, len sa treba naučiť zo tri piesenky. Spev je fenomén, ktorý môže pre spokojnosť dieťaťa a mamy urobiť veľa. Rozpúšťa stuhnutosť a obavy, rozohrieva dušu, do srdiečka dieťaťa prináša sladkosť a teplo. Matka cíti a vníma upokojenie dieťaťa, a tak aj ona pocíti úľavu a radosť. Spev si preto zaslúži našu pozorosť a časté „používanie“. Ľudský hlas, špeciálne mamin hlas – je pre dieťa rajská hudba. Ak je dieťatko naviazané v šatke, plný matkin spev dokonalej slovenskej melódie môže urobiť zázraky. Doprajte si ich, mamičky, doprajte ich svojim bábätkám.