Kam sa podel sedliacky rozum?

Zuzka+Jolanka-BŠ-júl-2015Iba zdanlivo nesúvisiace, milé mamy. Čítajte ďalej. Bola som kus júla na dovolenke v Banskej Štiavnici. Lepšie povedané, bola som na terapii, lebo toto mesto a jeho priľahlé viesky a hory a tajchy sú pre mňa absolútne terapeutické. A zisťujem, že nielen pre mňa :-)  Každopádne, keď terapia, tak všetko nech sa snaží mi dať dokopy pototo chrbát a najmä krk nech sa konečne krúti aj doľava bezbolestne, nielen doprava. Nuž tak, našla som si teda v Štiavnici aj neurologičku po tom ako ma 14 (!) neurológov v Bratislave odmietlo, aj som to tu písala. A tuším aj s konštatovaním, že všetko zlé je na niečo dobré. Zas sa to vyplnilo :-)  MUDr. Eva Petrášková nesklamala ani v osobnom kontakte. Sympaticky milá, oblá a vnímavá celá ako taká. Oči úzke smejavé, ligotavé. Dala dg: Vyzerá to na zlé držanie tela… koľko hodín denne sedíte za monitorom? Odpovedám a ona, že “sedíte ako a na čom…? Ja pomaličky začnem a ona milo: presný popis dajte :-) Nuž, sedím na stoličke krútivej, zhruba 3-4 hodiny denne a keď je to už dlhšie, tak ma začne akosi ťahať chrbát a vtedy zistím, že mám preloženú nohu a ten chrbát sa…” Stíchnem, lebo si uvedomím, že tá preložená noha je dobrá blbosť! Je mi trápne. Pani doktorka sa usmeje a vraví: “Však už viete, čo je zle?” Odpovedám, že tuším. Zlé sedenie, pokorne vravím. Ona dodá, že áno, prehadzovanie nôh je nevhodné, nohy majú byť na zemi alebo na dákom šamlíku vyššie položené, pevne opretý chrbát má byť, stolička má byť kvalitná, presne na postavu, ramená majú byť vystreté, hlava nemá pozerať hore, ale mierne dole či aspoň rovno. Hm… pomyslím si, že aj moja bratislavská masérka ma hrešila za málo vystretý chrbát… (Musím byť k sebe pozornejšia, vnímavejšia!, dávam si záväzok) A pani doktorka pokračuje, že dáme aspoň 5-6 obstrekov a urobíme rentgeny atd atp a budeme potom ešte múdrejší. Poďakovala som a povedala, že som si zajednala masáže u fyzioterapeutky-masérky pani Švidroňovej. Pani doktorka sa usmiala a vraj: dobre, to má tiež zmysel. Na to obstrek, juj ako keby nejaké včelie hmyziatka ma bodali… ale vydržalo sa a už po treťom o pár dní pocit väčšej otáčavosti krku :-)  A masáž každý deň. Mňam! A maličké terapeutické reči s masérkou. Nemám rada kvákanie počas masáže. Ale sem-tam sme dáke vety dali. A zrazu sa ma táto terapeutická masérka pýta: “Dá sa rozbehnúť dojčenie, ak matka nemala dieťa nikdy prisaté a mlieko jej zmizlo…?” Ja na to: Dá. A ona: Hm… dobre. Nepýtala som sa viac. A ona doplnila: “Mám susedku, čo jej v pôrodnici neporadili dobre, nevedala dieťa prisať a tak ju kŕmi fľašou a nie je vôbec tomu rada.” “Áno, to, žiaľ, vôbec nie je ojedinelá situácia… veľmi smutná…” odpovedám a dodávam, že s týmto sa mamy dosť často na mňa obracajú. “Bože môj, čo je to za svet, že sa takáto vec matke neukáže, neporadí…???” povie pani Zuzana. Aby som odľahčila tento náš smutný rozhovor, zahlásim: “Môj muž občas žartoval, mal hlášky a jedna z nich na túto situáciu pasuje: SVĚT SE V PRDEL OBRACÍ.” Zasmiali sme sa, že fakt, je toho veľa naopak! – masáž skončila a mne bolo na tele trochu zas lepšie, ale v duši som mala túto nespravodlivo potrestanú matku, ktorej sa ukradlo dojčenie. Pár dní nato v horúcej horúčave, asi 1337 stupňov Celzia frčím Slovenskom už domov :-(  Bohužiaľ… ale aspoň cez malebné údolia popri zeleno-zelenkavo-zelených lúkach a podobne, ale tmavšie sfarbených lesíkoch zo Štiavnice smer Vráble, kde som mala dohodnuté stretko po ceste domov. Koruny vysokých stromov vľavo sa podchvíľou hore pod nebom stretnú s korunami stromov vpravo a vytvárajú úchvatnú zelenú klenbu, dlhú a magickú… cez ktorú presvitá blikotavé letné svetlo premieňajúce sa rýchlo v mnohých drobných zábleskoch, zázračné premenlivé, jemne teplé a nežné… je to ako v rozprávke, len tak čakám, že sa spoza zákrutky vynorí zlatistý hintov s belavými koňmi a pohoničom nad nimi. Čarovné… a veľmi bohaté. Vnímavo som zabrzdila a zastala a obdivujem, neviem sa vynadívať. A po chvíľočke dumám, či idem vybrať foťák. Ale zas len vnímavo si poviem, že radšej budem toto tu zažívať. A tak sedím a v jednej chvíli musím vystúpiť a celá sa tomu oddať. Stanem si tak, aby ma moje karmínové autičko nerušilo a pozerám za zôkol-vôkol. Ticho ako v prázdnom kostole, iba vetrík slabý pokyvkáva sem-tam lístočkami a akoby bol z diaľky počuť potok… Hm… ach… cítim sa byť bytostne spojená s týmto rajom. Bože… aký si ku mne štedrý… že mi toto dávaš zažiť. Ách… … Ticho a šumenie života pokračuje a pulzuje nekonečnou silou, hoci je všetko stíchnuté a nehybné, predsa cítim úžasnú, mocnú silu, ktorá je za tým. Ticho a šumenie je v jednej chvíli až také mocné, že mám pocit, že mi roztrhne hruď… A ako odpoveď na tetno silný pocit nesmierneho nesmierna, príde premena, zrazu je to šušťavo prerušené preletom vtáčika. Čvirik veľmi milo ukočil túto Božiu inštaláciu a moje zmámenie. Pozriem sa na všetky strany a konštatujem x-tý raz, že je to nekonečne krásne a nechce sa mi odísť. Stojím ďalej a pozerám ešte, či sa nezjaví ďalší vtáčik. Ale nie, a tak si plná vďaky pomyslím, že toto opätovné stíšenie by vari mohla byť sekvencia z raja… na rozlúčku. Usadím sa teda do auta, napijem sa a chytám štartovací kľúčik. Vtom jemne zazvoní telefón, cili ling. Fíha, prekvapím sa, to ako je skvele načasované…! :-)  A som vďačná, že ma nevyrušil pri tom obcovaní s prírodou. Ženský hlas. Som tá a tá a mám kontakt od pani tej a tej, ku ktorej ste chodili na masáže. Nech sa páči… hovorím a dumám kto to môže byť. Hovorí mi, že by potrebovala pomoc, že jej 10-týždňová dcérka sa neprisáva, atd atd… Božemôj, príde mi skoro zle. Moja… vravím jej, a čože ste nevolali hneď v utorok? A na druhej strane: Zuzanka mi dala na Vás kontakt dnes o tretej. A boli štyri hodiny… Trápne mi bolo, že som už zo Štiavnice het. To ako sa takto mohlo zmotať hlúpo? Prečo… juj, toľko prečo mi letelo hlavou, že až. A vravím smutno, že som práve na ceste do BA a ospravedlňujem sa. A na druhej strane: To nevadí, my sme v Bratislave žili skoro desať rokov a je nám za ňou aj smutno, tak radi prídeme za vami. :-)  ??? Takéto niečo by mi ani vo sne nenapadlo! Vytešila som sa a dali sme dlhatánsky rozhovor. Všetko, tisíc toho bolo. Aj to ako sa nikdy nezačalo ich dojčenie. S párdňovou dcérkou prišla k pediatričke a vraví jej, že malá sa neprisáva, ale že je dohodnutá s poradkyňou, ktorá jej údajne môže pomôcť ju prisať. A táto lekárka jej na to: Ale… načo…? Čo ju budete trápiť? Výsledok nemáte zaručený a dieťa si len vytrápite… Predpíšem vám Nutrilon a tá malá laktácia, čo máte, sama prejde… A mamička Zuzka akosi… súhlasila. !!! Zuzka, už ste boli dohodnutá s poradkyňou…? Áno, vraví a cítim, že jej je trápne. Aj mne bolo… A dodáva, že zrušila to stretnutie. Ach… Zle mi bolo toto počúvať. Júúúj, škoda, mohli ste ju mať na prsníku… ale uvedomím si, že nemá zmysel plakať nad rozliatym materským mliekom. Treba ho naštartovať, nie nariekať! A dodám, že ešte pre to môžeme urobiť veľa! Vystúpim z auta, lebo lepšie mi bude hovoriť na slobode ako v plechovej, aj keď peknej, ale predsa len akoby klietke… Vravím Zuzke, že podobný prípad som pomáhala riešiť iba nedávno, začiatkom júla v Bernolákove. Je tu nižšie, z 2. júla t.r. Veľmi šikovná mamička a úžasné dieťatko, tiež dievčatko a ešte aj obrovský havko. Aký to bol zázrak! Opisujem a ona, cítim, že sa usmieva. Nuž dali sme s mamou Zuzkou všetko, tam pod tou klenbou zelenou sme prebrali všetko potrebné. Čo-načo-prečo-ako často-kedy- atd atp. Ani jedno auto za tých 20 minút nešlo okolo, bolo nám dopriate byť v tichu a intimite iba spolu nad touto vážnou vecou. A o deväť dní, včera v nedeľu milí rodičia s dcérkou prišli sem ku mne. Pracovali sme, dieťatko bolo vyhajané, a tak trpezlivé. Veľmi, veľmi sa chcela prisať, ale vždy si to rozmyslela. Nevadí, vravím, bude to, uskutoční sa to. :-)  Pracovali sme a zhovárali sa. Potom mamička maličkú dala do jahodovej šatky a chrobáčik malý krásny trošku pomraučal, ale ako sme jej spievali, tak sa postupne utíšila, ale neprisala a vzápätí zaspala. A tak sme prebrali ešte raz, čo bolo treba, aby sa ukotvilo, aby ešte lepšie mohli pracovať na prisatí. Napokon, keď dieťa spalo a spalo, rozlúčili sme sa. Mama Zuzka mi predtým dovolila odfotiť ich a súhlasila tiež s umiestnením sem na Fb. Nuž tu sú tie odvážne dievčatá :-)  To bolo pred jednou a o pol štvrtej som sa dozvedela, že malá je prisatá :-) Juj! Nádhera, krása… teším sa veľmi a blahoželám!!! Tak len pokračujte, držím palce!! – Juj, som vďačná za ďalší zázrak… Život je krásny! – – – DOVETOK: Dnes, v pondelok ochladenie a tak trochu sa cíti únava. Aj dnes som toho mala veľa. Pomyslím si, že už som dlho nesedela na lodžii s časopisom, čo bolo tak horúco. Nuž, ako každý pondelok prišiel nový .týždeň tak šup do kresla na lodžiu, kocúr sa vnímavo skrútil do klbka a ja si tíško čítam. A tu zrazu v sekcii Ekonomika čítam rozhovor s riaditeľkou portálu Profesia Ivanou Molnárovou. Múdry článok, múdre otázky aj odpovede. CITUJEM: Otázka redaktorky: Stretávate sa často s učiteľmi? Odpoveď: Často im chodím prednášať. Zdá sa mi však, že nerozumejú čo od nich chcem. Vysvetľujem im, že potrebujem, aby nezabili v žiakovi zvedavosť. Aby chcel pátrať po nových veciach a nedostal všetko na tanieri. Po druhé – aby vedel zobrať zodpovednosť. Aby dokázal rozmýšľať v súvislostiach a prepájal si predmety. Kdesi som počula úžasnú vec, že v zahraničí začali učiť fyziku na telocviku. Pri basketbale pozorujú pád loty, vysvetľujú si uhly. Takéto veci tu chýbajú. PODĽA MŇA BY SA MAL VYUČOVAŤ SEDLIACKY A LOGICKÝ ROZUM. … Svätá pravda!! pomyslím si. Múdra žena, klepla klinec po hlavičke. A mysľou mi preletí myšlienka, že pediatrička, ktorá dala matke radu, aby sa obrátila dojčeniu chrbtom, aby dieťaťu namiesto svojho mlieka ponúkla umelinu – nedisponuje nieže logickým či sedliackym rozumom, ale ani srdcom. A škodí. Je mimo normality. – A matka, matky pani doktorke veria… Ale mnohé iba dočasu. Uvedomia si, že je to zle, a túžia po normalite. A že sú cestičky Božie nevyspytateľné, ale ich dráhy veľmi logické a prirodzené (sedliacky rozum :-)  tak príde odpoveď matkinej túžbe. Zrazu je NÁDEJ. Ak matka túži, chce a želá si – tak všetky nebeské sily sa spoja! Všimli ste si…?

 



Nie je možné pridávať komentáre.