Prečo sa „to“ kazí

Nazrime do prírody, ktorej sme neoddeliteľnou súčasťou.

Čo vnímate a cítite, keď sa pozriete na tento obrázok?

harmonia

 

Vnímate krásu a cítite harmóniu. Všetko je ako má byť. A je to pekné a harmonické – prirodzené a samozrejmé.

To je TAO.

Rieka a zeleň okolo jej brehov a nebo nad nimi sú vo vzájomnej harmónii.

Nielen v prírode, ale aj medzi ľuďmi je to tak – buď spolu harmonizujú alebo nie. Aj sám človek však môže alebo aj nemusí byť sám so sebou v harmónii.

Ľudia sa síce rodia ako harmonické bytosti, no v priebehu života u väčšiny z nás prichádza na mnohých úrovniach k narušeniu harmónie.

Človek, ktorého kedysi dávno rodičia, učitelia alebo nejakí iní ľudia s autoritou označili ako nešikovného či netalentovaného atp., prežil zahanbenie, spochybnenie či poníženie – zápornú emóciu, ktorá sa vo forme presvedčenia usídlila v jeho hlave a srdci a ovplyvnila jeho názor o sebe. Je to čosi ako toxický materiál. Človek je zasiahnutý týmto emočným toxínom, sám seba vníma ako menejcenného a sám o sebe vyhlasuje alebo si to len v hĺbke svojej duše “myslí”: ”Som nešikovný, netalentovaný, nikdy nedosiahnem úspech, nič dobré si nezaslúžim…” A tak ďalej.

Rodiaca žena v slovenskej pôrodnici býva rovnako ako malé bezbranné dieťa vystavená hodnoteniu a kritickým komentárom. No navyše aj aplikovaniu postupov, ktoré nie sú v súlade s prirodzenosťou a v konečnom dôsledku môžu negatívne ovplyvniť priebeh pôrodu, čo sa aj pomerne často stáva.

Matka, ktorej pôrod nebol harmonický, zažila veľa bolesti a neúctu zdravotníckeho personálu, býva postihnutá popôrodnou traumou. Tá sa prejavuje aj tak, že z dôvodu trpkých spomienok, sa akoby nevie tešiť zo svojho dieťaťa, nedokáže s ním úspešne komunikovať, častokrát hovorí stíšeným hlasom alebo skôr mlčí a najmä – neusmieva sa na dieťa.

V duši prevaľuje svoju traumu, viní sa zo zlyhania pri pôrode, do svojej duše si vpíše: “Som neschopná normálne porodiť.” “Nezvládla som to!” “Nie som normálna žena.” Atd. Častokrát sa k pôrodnej traume pridá aj trauma z dojčenia či lepšie povedané – z nedojčenia. Matka býva neúspešná v snahe prisať dieťa, ktoré na základe separačného postupu pôrodnice zažije také pomýlenie, že nedokáže uskutočniť prisatie, čo je de facto vygnerovaný problém.

Pritom práve pre túto separáciu po pôrode nastáva problém pre dieťa i matku. Matke sa však povie, že “jej vezmú dieťa” aby si oddýchla (!) z dôvodu jej únavy z pôrodu, ktorý však vlastne nie jej vinou bol zložitý či pridlhý… pozri dôvody vyššie. Oddelením od matky sa dieťa dostane do zvláštneho stavu zmätenia a ďalší problém je na svete. A takisto nie výnimočne sa stáva, že pre stres sa v matke “zasekne” laktácia… To je živná pôda pre negatívne vyhlásenia o sebe: “Som neschopná matka, neviem svoje dieťa ani len prisať!”

Či už ide o detstvo a mladosť ľudí, alebo raný dospelý vek, v akom zvyknú rodiť slovenské ženy, uvedené vnútorné výroky o sebe nie sú nič iné ako sebadeštrukčné “pravdy”. Niečo ako nápisy na múroch, ktoré človeku síce povie niekto iný, ale ktoré si na tie múry napíše o sebe sám, pretože uveril. Nápisy, okolo ktorých každý deň “prechádza”, sú stále prítomné, a tak ich stále “vidí” – a preto im podvedome stále verí a jeho pocity to aj odrážajú. Tie nápisy, presvedčenia, ktorým človek uveril ho svojím posolstvom blokujú. A tak cíti smútok a obavy, býva rozladený, je nedôverčivý, pochybujúci, vývoj vecí a života vidí skôr ako ťažkú cestu alebo až tvrdý, únavný zápas.

Ako z toho von? Prepísaním tých tzv. “právd” o Vás.

Začneme zmazávaním nepriateľských presvedčení o Vás a potom budeme pokračovať zmenou, opravou, prepísaním spomienky na negatívnu situáciu, ktorá stojí za blokom. Priateľskými výrokmi o sebe, plnými porozumenia podporíte svoju dušu. Svoju pošliapanú sebaúctu, svoje zranené sebavedomie Vám pomáha “postaviť na nohy” terapeut. Vedie Vás ozdravným procesom, pomáha Vám kriesiť Vaše zmýšľanie o sebe, načrtáva pre Vás cestu vnútorného odpustenia a sebaprijatia a aj ako sa mať opäť rád/rada. Vnímať sa ako človeka hodného úcty a lásky.

Terapia je vždy aj pre klienta zaujímavá, dynamická, tvorivá a veľmi oslobodzujúca, a pritom zostáva zázračne jednoduchá. Jej záver je však vždy oslobodzujúci.

Keďže mozog myslí v obrazoch, pod mojím vedením vytiahnete na povrch spomienku na udalosť (situáciu), ktorá nesie problém spôsobujúci blok. Potom aktiváciou, čiže poklopkávaním po meridánových zakončeniach v hornej časti Vášho tela, ktoré budeme robiť synchrónne, za sprievodu môjho terapeutického vedenia, sa blok odstráni. Lepšie povedané: Vy si ho zmažete zo svojho vnútorného priestoru duše.

Spravidla v priebehu hodiny a pol nahradením dávnych “právd” o Vás inými pravdami, podporujúcimi prirodzené sebavedomie a sebaúctu, prichádza k oslobodzujúcemu uvoľneniu blokovanej energie, a tak k želanej zmene.