Spoločné bytie ako pravá hodnota

Ahojte všetci – pozdravujem všetky mamičky aj ockov a píšem k tomu čo môže zažiť poradkyňa u mamy-druhorodičky a čo môže zažiť táto mama. Volá ma preto, že sa jej akosi nedarí dobre dojčiť a vôbec: dieťatko začína byť neurotické a uplakané. Hrozný stav to býva. Ako včera u mamičky Lenky. Druhé dieťa, chlapček. A mama plná neistoty. Dozvedám sa, že dieťa v noci veľakrát plakalo. Vôbec sa nevyspala… A to, že ho nevie dobre upokojiť/ukojiť ju robí neistou a nešťastnou… A je strašne unavená… (slzy v očiach).
Pýtam sa na podrobnosti, ako začal plač, v akej situácii. „Bol v postieľke? Či? Prebaľovali ste ho, keď ste ho vybrali z postieľky?“
Ona: Áno…
Ja: Hm… a potom ako sa ako-tak nadojčil, dávali ste odgrgnúť..?Odpoveď: Áno… – Ale akási neistá či nejasná bola. Prebrali sme to, mame som povedala, že dieťa v noci očakáva okamžité prisatie a nie čistú plienku. Nepozná pojem znečistená či čistá plienka, pozná a miluje iba pojem: prisatie. Chce byť na prsníku hneď, bez zdržovania.
„A kedy potom prebaliť?“ a začudované oči pozerali zarazene na mňa.
„Ráno,“ ja na to. –
???? – mama na to.
„Nie, nebude mať vyštípanú riťku… netreba totiž uprednostňovať riťku pred pokojným dojčením a potom spokojným zaspatím… “
Mama dá jemný úsmev a vidím, že jej to je dokonale jasné.
„A čo to odgrgnutie? – Darí sa vám to…?“ – pýtam sa.
„No veď práve, že nie… ani prvý syn neodgrgával.“
„Tak sa netrápte, nemusíte ho prehadzovať na plece odgrgnutie. Iba ho vyrušíte, zobudíte… On totiž nemá čo odgrgnúť, lebo pri prisatí na prsník nenatiahne vzduch ako deti, ktoré pili z fľaše a sem-tam sa odpojili, aby sa nadýchli, lebo tok býval silný… a tak natiahli aj vzduch a bolo treba odgrgnúť, aby nevyvrátilo celý obsah fľaše… Ale dojčené dieťa to v noci určite nepotrebuje. Čo potrebuje, to je prisatie bez zdržovania a potom opäť-padnutie do spánku.“
Hm… mama na to.
Medzitým synáčik po krásnom papaní s veľkými nádhernými prehĺtačkami (bola som z nich v extáze! 🙂 – zaspinkal. Radila som a mama kládla múdre otázky. Zrazu pri téme z čoho sú detičky najspokojnejšie, sa jej skrivila tvár a vyhŕkli slzy.
„No nemohla som takto dojčiť aj Oliverka…? Prečo som si nezavolala druhú poradkyňu, napríkald aj vás…“
„Bola tu vtedy poradkyňa?“
Áno, vraví mama a že bola raz-dva hotová, dve polohy a opísanie významu širokého prisatia v polohe priečnej. Ktorá sa mamičke nedarila… bála sa hlavičku pevne držať. … A tak dojčenie skončilo veľmi skoro, lebo dieťa bolo nervózne a nevedelo sa dobre prisať. …
Prekonala som zlý pocit z kolegyne a zamyslela som sa PREČO tejto mame nepovedala zákonitosti, za ktorých sa dieťa stabilne a dobre prisáva. A princípy, ktoré to podporujú. Ako je možné, že toto sa matka nedozvie??? Dosiahnuť dobré prisatie v priečnej polohe vôbec nemusí byť jednoduché. Býval to zavše zápas, keď som ju ešte radila, a matkina neistota sa niekedy aj prehĺbila. Mnohé matky napokon dojčili iba ležmo a v šatke/nosiči… Teraz radím ako polohu č. 1 túto na fotke. Je prirodzená a ľahko dosiahnuteľná. Mama Lenka mi včera povedala: Pohodlné, výborné 🙂 A jednoduché. A milo sa usmiala. Bola som u nich dve a pol hodiny. Všetko podstatné a dôležité sme prebrali. Sňala som z mamy aj strach zo zlyhania, ako to bolo pri prvom dieťati.
„Keď budete robiť všetko, čo som poradila, nemôže to byť neúspešné. Nič ste nespochybnili, čiže Vám to prišlo logické a uskutočniteľné – a budete to aj robiť. Budete úspešná 🙂
Želám to každej mamičke a každému bábätku 🙂
Na prvej fotke poloha polosed/poloľah, 10-dňové bábo sa perfektne prisalo na prvý raz 🙂
A druhá fotka: mama, ktorá vôbec nič nevedela, a tak bola pri prvom dieťatku neúspešná. Tu je s druhým, synčekom Vikim – šťastná mama. Uverila mi a podala ruku kontaktnému rodičovstvu, a tak profitovali obaja, celá rodina, aj prvé bábo. SPOLOČNÉ BYTIE, to je to, čo potrebujú detičky s mamou zažívať, keď začínajú žiť. To je tá pravá hodnota…



Nie je možné pridávať komentáre.